pente-sileia

Všetky tri časti tria Nnnnaaa sa v ten inkriminovaný deň zdržiavali na rôznych miestach, čiže sme ďakovali tomu, kto vymyslel mobilný telefón... a rum. Mad sedela v škole a trpela pri výklade o biológii chordátov. S otázkou, čo sú chordáty, sa teda obracajte na ňu. Sinéad odpadávala na prednáške z bankovníctva a na poistnej matike rátala dôchodky celej rodine. Ja som  pôvodne chcela spať do desiatej, ale lojálnosť voči zamestnávateľovi a podriadeným mi to nedovolila. A tak som absolvovala raňajší ruch v práci, urobila som na svojich pracovníkov tradičný ranný krik, nechala číslo telefónu, čo patrične využili a venovala som sa ceste do BB.

Základom cesty do BB je postarať sa o dve školopovinné a myslieť aj na možnú nočnú zimu. Prvá pomoc spočívala v:

• Troch pároch rukavíc
• Troch mandariniek
• Troch Papít (kto nevie, čo sú Papity, nech sa obráti na manku)
• Troch rumov v jednom čaji

Každá z troch akcionárok sa dostavila na miesto činu v inú hodinu, preto bola potrebná koordinácia príchodov. Nakoniec sme  sa postretali pri základnom kameni – jedle. Ázijské bistro kázalo byyystro zjesť naloženú porciu kuracieho mäska na zelenine. Po byyystrom zaplnení čereva to pýtalo kafé.

Taký komfort poskytla Europa, aj keď nepochopili naše žierne oči pri vyslovení slovného spojenia ,,veľká káva“, a doniesli nám dvojglgový náprstok akože kávy, navyše bez Sinéadiných milovaných škoricovo-karamelových keksíkov. Bručali sme za tým stolom, ale čašníčka si z nás nič nerobila, dala hlasnejšie Džastina Timbrlejka a trepala sa za pultom. Tak sme vzali nohy na plecia, čo bolo dosť obtiažne, a vydali sa smer kulturák BB, čoby tepnu spoločenského života stredného Slovenska, eh...

Toť úvod, moji zlatí, čo sa dialo v kulturáku zostáva doposiaľ nevyrieknuté, ponevač sú dve ráno a o štyri hodiny vstávame, ak vôbec ľahneme....