A tak prišiel onen inkriminovaný deň D, dočasného dedkovho opustenia domova, zajacov a babkinej kuchyne. A to práve v čase, keď v dedkovom kráľovstve sa začínajú liahnuť malé kuriatka, kačiatka a kotiť zajačence. A som mu sľúbila, že ho tam na to miesto M pojdem odpraviť, teda pekne povedané - zaviezť. Aj som prišla, lenže neskôr , lebo sa mi ráno nechcelo vstávať. Že šak máme čas, že si spolu dáme kávu a potom vyrazíme na cesty. A to bola veľká chyba, lebo dedkova cestovná horúčka stúpala a odfukovanie naberalo intenzitu tsunami.
Cestou zo zastávky k našim mi nedalo nenakuknúť do zelenej budky, lebo manku a Truchia som už dávno nevidela a manka s Truchiom dávno nevideli mňa a Truchio obzvlášť rád nakúkava do môjho výstrihu a oni, ako ináč, nezapreli svoju pohostinnosť, hneď ma chceli napájať červeným, alebo dať opáčiť fera s tónom. No nezdržiavala som sa , lebo dedko sa naučil ovládať aj mobil (ťažko sa to rodilo, ale naučil) a už mi zvonil, že kde som tak dlho.
Červený blesk už stál uprostred dvora, až mi to bolo divnô, lebo dedko ťažko zvláda ten úzky prechod z garáže povedľa altánku a lánu s kvetmi. Vždy to odnesú tie kvety, chudátenka. Vítal ma pes Pes kývajuc chvostom, práve oštiaval predné koleso auta, babka prevesená cez zábradlie, hompáľajúc kabelou a v kuchyni na kanape sedel dedko, po krkan pozapínaný v teplej bunde.
,, Náá a ty sa de zarážaš, šak si povedala, že prídeš o pou osmej, šak vieš, že aj natankuvať mosíme iť. Mamaaaa, daj jej zajesť, aby sa volade nevyvrátila od hladu , určite nefrištukuvala a pojdieme konečne."
,,Ja nič nechcem, iba kávu si dám."
Dedko schmatol obrovskú cestovnú tašku, čo vo verande čakala a išiel otvárať bránu. Babka mi urobila kávu, ale aj tú som horúcu chípala medzi dverami, lebo dedko nervózne cápal dverami na aute a dohováral psovi:,,Nemáš sa de vyšťať? to mosíš akurátne tu? Ako čil budeme v meste vyzerať, takie osíkanie kolesá budeme mať, nekapeš volade!!
,,Otiec, nnaa a toto si de dau tú kapsisko, semo, na zannie sedallá, a ja si mám de čil sannúť, šak sa ani nenadýchnem! Čo si ju nedau do kufra!" dohovárala babka dedkovi.
,,A mňa to ani nenapallo, šak sa potiskni trocha." a nehodlal na tom nič meniť, sedel pripútaný, ledva sa hýbal.
Tak som tašku prehodila do kufra, babku usadila dozadu, vedľa nej bundy, na krk mobil a do vrecka cukríky, zabraňujúce dedkovmu odfukovaniu. Babka sa trikrát prežehnala, kukla na hodiny a so slovami :,,ve meno božie, pome teda!" sme nakopli náš vyleštený , na znaku množsvta paliva ukazujúci nulu, červený blesk a vyšli sme na cestnú komunikáciu, smerom k Trenčianskym Tepliciam.
a pokračko dám voľakedy nabudúce, dobre..?
DEDKO ODFUKUJE DO INÉHO LUFTU A EŠTE ANI MOBIL NEPOUŽIL, ABY NÁM POVEDAL AKO SA MÁ...
10.04.2008 18:37:27
..a babka sa zaťala, že variť nebude...
Komentáre
červený blesk,červený blesk
jáááj, altánok
oné,penta
no, tak ostaneme
tak dedko je uz prec z domu
:-))