Tak som v takom stave ani nakríž slamy preložiť nevládala, ledva som preložila nohu cez nohu.
Sedím na otáčacej stolici s vyveseným telefónom a vypnutým mobilom a huhnem nejakú melódiu s večerníčkovej rozprávky ked tu zrazu zaklope niekto na dvere. Vo dverách vidím červenú hlavu jednej zamestnankyne a jej sprisahanecké žmurkanie, pričom máva na mňa nejakou krabičkou.
,,Čokoľvek chcete, Moňik, icte s tým viete kde....“ chrchlem spoza stola nad rozbrznenou Activiou hruška.
,,Veducicinka, niečo vám dám a uvidíte, ako vás to popraví.“
Ona ma chce popraviť???
,,Nechcem nič, zavrite dvere zvonka.“
Červená hlava sa ale plíží ku mne a k poháru s vyžbrndanou minerálkou mi položí malú tabletku. Kukám na tabletku podozrievavo.
,,To si my dávame, ked sme zdechlé. Uvidíte, bude z vás superžena v rifliach...“
Znie to lákavo, navyše, baby z miestnosti odvedľa sú zdechlé málokedy tak na tom hádam dačo bude...
Moňik zatvorí dvere, ešte predtým mrkne ma mňa, ja mrknem na bombermana a tvárim sa, že žiadne opojné látky prijímať nehodlám. Aspoň nie cez pracovnú dobu.
Lenže ucho bantuje, hlava bolí, káva nechutí, vo vakoch pod očami by sa dal odniesť domov sobotný nákup, ruky mám dokríža a nohy teľacie...
Kukám na tabletku. Ale hybaj, čože sa mi môže stať?
Mrsknem do seba to oné, zapijem nechutným Matúšovým prameňom a čakám.
A sedím, chce sa mi spať... Kukám von oknom, mám furt vidiny žltých áut. Každú chvíľu som na záchode.
,,Moňik to, čo ste mi dali, je na odvodnenie?“
,,Veducá, to máte tak, na každú to pôsobí inak, Sisa sa potí, vy síkate...“
Sakra, čím ma to nadopovali?? Stojím pred oknom a rehocem sa na nejakom konári. Vzápätí si chcem maľovať oči čínskym perom.
,,Mona, boha vám!! Veď ja tu vidím furt aj kosu bez nosiča. To si už pre mňa idú?"
Ale tá je už preč aj so svojim drogovým vetešnictvom. A ja tu musím sedieť do štvrtej a zažívať haluze ako z náučného filmu Miluj život, nie drogy.
Cestou z roboty som mala namierené kaderničke...a bola som rozhodnutá že tam pristanem aj na afro-účes, všetko mi bolo jedno, len mi nebolo jedno, že som to kadernictvo akosi nevedela pohľadať. Som sa plantala pomedzi autá a tabulisko ako hrom s nápisom ,,KADERNICTVO" som nevidela. A to som tam už nejeden raz bola.Doma sa už tabletka zmenila na energetickú bombu. Začala som upratovať ako nepríčetná, až pot mi stekal po sánkach.
Druhý raz zostanem radšej zdechlá...ved kto to kedy videl a slýchal...takto na noc sa dorobiť...
Komentáre
aaaaaaaaale....ved si dnes urobila kus záááslužnej práce..:))))
:)))
elli..:-))
a aj mna tešilo...:-))
emko
zíva tu na mňa kopa pohaluškového riadu :))
no tak asi dobehnem
noooo....oné....už je dobojováno :))
no tak kedže
hééééj :)
pošlem s nou
Ahoj,
Já nemožem:D:D
a vítam novú tvár..:-))
máš dobrý humor :))
iris, dakujem...
:)
nám stále podali nárečím. Tie príbehy len tak mali tú správnu šťavu , či šmrnc ....Jedna hovorila spišským nárečím, druhá zemplínskym ,ale aj vaše nárečie sa mi páči
veduuuucicinkaaa
Ale vecer uz bude neskoro, to chcem byt zase oziveny a bude "Noc ozivlych mrtvol" :))
heeloou
:)