Keďže nie sme siamské trojčatá, raz za čas príde aj niečo také, ako že niektorá z nás musí cestovať za povinnosťami. Najskôr to vyzeralo, že tento pojem budeme musieť vygoogliť, alebo hľadať v slovníku cudzích slov. Ale sme poctivo skočili do lajna svedomia a vieme čo povinnosti znamenajú. Inak by sme mohli vyzerať a pôsobiť ako dlhonohé, nepoužiteľné blondíny , čo majú prievan v makovici.
Takže cestovaniu za školskými povinnosťami sú v našej "Nnnnaaaa" postihnuté hlavne mladšie ročníky. A to sa mňa netýka. Ja som vo funkcii výpravcu. A to býva u nás dosť zaujímavé. Od rána vreštím ,aby sa mladá balila, aby si nezabudla pyžamo, uterák, ústrižky o zaplatení a hlavnou témou je jedivo. Keksíky, cukríky , jablká a niečo vhodné na večeru.
Potom sa všetky tri trmáme o cesťák, aby sme vyčítali aká mestská nás včas dopraví na štáciu ku vlaku. Kedže sme rovnako postihnuté dislexiou zapamätania si rozlišností medzi mestskou 50-kou a 51-notkou, dopadne to nasledovne:
Z domu bežíme jedna za druhou, lebo v chodbe pri obúvaní a obliekaní sa štopeme a strgáňame, a potom už nestíhame normálnym krokom dostaviť sa na zastávku. Mladá Mad je najmaldšia ,s najlepšími pľúcami, zastihne šoféra, vyvalí naňho oči a povie nevinným uchrčaným hlasom , aby minútku počkal, že dobiehame. Samozrejme, že nastúpime na nesprávnu mestskú a tá nás vláči po celej Prievidzi, z čoho nám na čelá vystupuje pot hrôzy a pri najbližšej známej zastávke, skontrolujúc časomieru ,vybehneme z autobusu a tempom, ktoré by nám mohol závidieť aj Jozef Pribylinec letíme k cieľu.
Po šťastlivom dorazení na štáciu a zakúpení si lístku, zrazu Mad začnú napádať myšlienky a začína vyratúvať čo všetko zabudla a že jej to mám hneď ráno poslať poštou, lebo to súrne potrebuje. My so Sinead prevraciame spotené obočie a dvojhlasne mrnčíme a hundreme na jej zábudlivosť. Potom sa vysúka do vláčiku, švacne tašku s krehkým obsahom jediva na zem a kýveme si o život. Ja a Sinead vytasíme z budilárov najskôr päťdesiatky. S tými si utierame prvé drobné slzy lúčenia...ako sa vláčik rozhýbava, tým výška bankoviek stúpa. Na rad prichádzajú stokorunáčky a dvestovky. Slzy sa zdárne vpíjajú do peňažných vreckoviek. Sopel si vysnaikame do pätstoviek a začíname vydávať trúchlive zvuky a usoplenými bankovkami kývame. Ľudstvo v okolí otvára prekvapením očiská. Jasné, že použité bankovkové kapesníky potom pokrcmeme a šupneme ..no ak trafíme ,tak do koša a ak nie , tak nejakému tmavému spoluobčanovi k nohám... A ak máme deň pred odchodom vlaku, kedy si chystáme vreckovky na rozlúčku cestujúcej ,dosť farby v talčiarni typu HP tak plačeme aj do tisícok a päťtisícok... ..
A keď zapiští posledný tón odchádzajúceho vlaku, dosmrkáme, dosoplíme sa, bankovky pokrcmeme a šupho do najbližšej kaviarne zaliať gudžu v hrdle červeným životabudíkom....
NO, KEĎ SA LÚČIME, AJ TAK TO NIEKEDY VYZERÁ
29.01.2008 20:29:10
a tie slzy a sopeľ musia niekde siaknúť...
Komentáre
ach
uz som takmer v bezvedomi...:)
chcem aj jaaa...take vreckovky....:) a aj ja ...chcem prevracat obocim...
aj ja doma vykrikujem, aby nezavbudol budilar, aj index, aj kluce od intraku, aj...
ty tu???
HANULKA..:-))
ak pôjdete kol altánku
Sinead
vrrr
TAK TO JA RADšEJ
tak to mám iť opraviť???
no no
dobe, šak zato v patok
do kelu:)
tak, ked prídeš do PD
:)
MUFFINKA
tedaaaa:)
..:-))))
správne
moje zlatucke..:)
sladkovičovanalepte si
no uzasne citanie, sa tu chichocem nahlas a koegynky po mne cumia, tukajuc si po celach :))
to sú...
Sinéad
Believer, aby ťa nepodozrievali
pošlem ti také očarujúce vreckovky, vyskúšaj to na tie kolegyne..ako sa zatvária...:-))
chichi,
no, pôvodne
moja studuvana exsvagrina varuje:
nááá, ale za trochu strachu tá sranda stojí, nééé?
keby predsa,
hanka,
hev, bryndzu nelúbim..
no ak tým knofákom a okoliu..no vyzerajú ako po požití 50 dvojky vankúšovice..vieš aj oči uslzenie..od smiechu...ale ako nnenápadne tie šňuptichle dvíhajú z matičky zeme tí tmaví...:-)) ale to už račej opúšťame pole..bo by sme mohli fasnúť po paštieke....:-))