Po náročnom workoweeku,
Beriem Ebu na špagát,
Pod orechom na stolíku,
Vybaľujem proviant.
Vychutnávam plechovicu,
Za spevu tamtoho drozda,
Pripomína Nohavicu,
Ale dačo sa mi nezdá.
Kokos, zas tí kakabusi,
Zakuklení v hore prdia,
Zrobiť sa s tým dačo musí,
Čím viac smradu-viac sa hrdia.
Idem trocha prejsť sa, reku,
Eba pohybu má málo,
No jak výjdem na tú štreku,
už za chrbtom zaprdalo.
Ale neva, idem ďalej,
Nevyštve ma henten chachút,
Trocha vyšie v hore malej,
Hneď zacítim žlče pachuť.
Vrzotajú, robia sajgon.
A cez ten prach žiaden vid,
Tamten skoro pristál krkom,
Čo mu kape na karbid?
No a keď sa pozriem vôkol,
Miesto trávy kopa blata,
Samý bordel, a ten frmol,
Nepomôže v ušiach vata.
Doničili, doráňali,
Klince natĺkli do stromov,
Len aby sa pohrajkali,
Povoziť sa a ísť domov.
Možno se to lehko rekne,
Ale ak ma serie dačo,
Je to ničit niečo pekné,
A tváriť sa jak veľký macho.
Komentáre
sorry veducá
dobre , že je to von!
:)
nuž...
či jak sa to píše :))
fíha,ku káve je to fasa ;)
heh...
emko, altánek, káva nie je veľmi revolučné pitivo, ale danke šén anyway...