pente-sileia

Bola raz jedna nervózna veducá. Jedna bola preto, lebo je divné mať dve veducé. Nervózna bola pre milión iných vecí, mimo to aj preto, že bola jedna veducá a nie dve ani tri, a preto musela šecko zadělávat svojpomocne. Veducá bola preto, lebo vedela narábať s tabuľkami s červenými výkričníkmi, ktoré z času na čas vyskočili z kompu a preto, že sa do telefónu vedela erudovane vyjadrovať aj keď bol na druhej strane nechápalny magor. Niekedy bola nervózna aj preto, že bola veducá. Veducé nemajú na ružiach ustlané. Kdyby mali na ružiach ustlané, mali by dopichanie hřbety a boli by ešte nervóznejšie, takže ešteže nemajú...      

Jedného dňa bola veducá vo svojom kancli nervózna, lebo jej učené vyjadrovanie nenašlo pochopenie u druhej strany telefónneho kábla.

,,Kokos, šecia ňa iba seřou, sakramariano!“ povjedela, keď ani na tretí raz oná persóna nepochopila, čo jej veducá líčila. A tak sa veducá rozhodla. Rezolútne zahryzla do suchára a potom polhodinu rezolútne vytriasala omrvinky z klávenice.

,,Já aby som tu krky lomila a maga ňa brala každý deň, tak to prrrr!“ Veducá ziala taký múdry papír s inzerátama a kukala, že kde hľadajú dobre platenú veducú. Inzerát mal vyzerať takto:

,,Hľadáme veducú, ktorá vijé kompjúterovať, hrať bombermana a freecell, nemá problém porobiť občas krik a nebude jej vadiť brať nekalabne vysoký plat.“

Lenže ako kukala, tak kukala, nič také nenašla. Šecia chceli enem kadejaké opatrovateľky, opierky a kamiónových šafjórov. Ziala teda další papír a čtula. A v tom zazvonil telefón.

,,Jááááj, duša, takýto mám problém, v tom novom programe si už skúšala blá blá, lebo mi to nejde, aj Zdene som volala a ona že sa mám spýtať teba, že budeš vedieť...“

Veducá teda žuvajúc suchár s jogurtom prepovedala, ako a čo a tak...

Enem slúchadlo zložila, už spredu kričí jedna dobre kričiaca devucha:,,Veducááááááá, poďte, šak sa mi tu dačo dod*bkalo!“ Veducá skočí do vyšmatlaných šľapiek a uháňa za hlasom, ohnivá čára za ňou. Prišla, poklikala, odišla.

I dumá.

,,Kokos, šak ja nemóžem it starie babizne do rakús opatruvať, šak by som to tu mala na svedomí...“ ale pred očami jej už defilujú otravní nadriadení a výplatná prd platná páska. Kuká teda zasa do papíra.

,,Veducá, bola tu tá XY a mám vám poďakovať za tú vec a že vám pošle čerešne.“ hovorí podriadená v bielej blúzničke.

A veducá zizia von oknom a dumá...

,,Ach, naturálie... No dajú mi v rakúsach čerešní? Nedajú... De by som sa terigala, dyť...“

Myšlienka zostala nedokončená, lebo spredu sa  ozvalo zhrozené:,,Veducááááá, aha, čo mi to píše!!!“ a tak veducá nahodila nervózny fejs a oddupotala z kancla. Krik sa rozliehal mestom B., dvere trieskali a telefóny pišťali... a všetci boli spokojní.

Poučenie: ale basomtiriť, aké poučenie??? Ale padajte robiť, a čo to tu máte za bordel, kokos, šecko aby som po vás tristorázy kontroluvala, jak u debilov...