Bol porianne usmoklený deň, šade síkal dážď a konečne sme sa šeci postretali v kuchyni a mrnčali na hustnúcu hmlu.
Nikomu sa ništ nekcelo robiť, tak sme listuvali v časákoch a podchvíľou sa štopali, že keby sme mohli zdúchnuť na poval, medzi starie rárohy, čo tam dedko má a polašovať, možno by sme na niečo zaujímavé natrafili, alebo by sme sa mohli richtuvať do starých storočných kožuchov , lajblikov ,sukníc a iných handier, čo babka odmieta vyhodiť. To nám ale nechce dovoliť ani jeden z rady starších, lebo by na nich zo stropu padala omietka a slabo pripevnená hompáľajúca sa žiarovka, čo by sme našimi jemnými krokmi mohli spôsobovať.
"Očúvaj, ma otiec! Čo ťa mrlle žerú? Čo sa furt hniezdiš na tej kanape, šak seď chvílu ticho! "dohovárala babka dedkovi.
"Ááále, tak som mysleu, že čil , keď sa aj tieto tri mršiny (to ako nás tri nezábudky mal na mysli) doma, mohli by nám pomocť vyhádzať tú burgyňu, lebo ma už z toho potkaňa porazí. Ráno, čo ráno je v tej komore taký sajgon, že to boh nedožívau. Dokedy to budeme trpeť.,háá?"
My sme po sebe kukli, že koniec nášmu úteku na poval! Ale dedkove slová naberali na intenzite a odpor by nebol dobrý. Aj babka prestala protirečiť, iba chabo zaprotestovala , že v takomto nečase sa po vonku molotiť...?
" Nnnnna, že po nečase...šak aj minule sa po Prividzi zarážali po daždi a to si ich neverestuvala tak ako čil. Dajte si na seba bárjaké kacabajky a užaj nech ste vonku! A každá doneste jennu bedničku a jeden dvojušiak. Tam sa stretneme. A nekukajte ako keby ste nevedeli de to máte hladať. Dvojušiaky sa v sárku za kafilérkou a bedničky hintam opretie o český kurín. Ale najskorej sa porianne nafrištukujte, lebo usknete na ivarok!"
A tak po posilnení dobrou domácou klobásou, od ktorej sme mali uprplané ruky, aj líca, aj bradu, sme nahádzali na seba storočné rozťahané svetre a poďho za veliteľom výpravy.
A aby sme nezabudli na ďalšieho hrdinu psa Psa, tak aj jemu sa ušli šupy z tej klobásy, veď ak bude dobre spolupracovať na tejto výprave, určite bude mať lepšiu odmenu.
Dážď nám cupital po umastených lícach, a rukách, držiac dedkom prikázané pomôcky. On už začal tie čerepy a vrecia z komory vynášať. Aj tak ich tam už veľa nebolo, lebo niečo zničil potkáň a čo ostalo uschoval dedko. Pes zúrivo začal hrabať v burgyni, my sme do košíkov nahadzovali tiež a vynášali von. Čím sme boli hlbšie, tým bol pes Pes zúrivejší a dedko viac odfukoval . Veď on len stál s rukami vbok a diriguval: "To si ako naklálla, no čosi..! šak si pekne chyť, to ťa nezje..a hintam ti jenna palla, a neskáč po tých zemákoch, čo si neupraceš pod nohama, ach jaaj, to je ako keby srau a maluvau, udi nabok , to mosíš takto, lala, tu si to chytíš a bude sa ti to lepšie niesť...." a tak nás povzbudzoval za hlasného odfukovania . Psa by sme z tohoto aktu neboli dostali ani desiatimi klobásami a troma mačkami. Tak ho to zobralo, bol ako po požití omamnej látky. A keď sme si vystierali chrbáty a dedko nám zadával ďalšie príkazy, stojac nad burgyňovým sárkom a napoly zošaleným psom Psom , tak v tom sa to stalo: pes labou odhrabol velikú burgyňu, a zbadali sme na sekundu sivú velkú potvoru. Pes duchaplne chňapol po sivom kožuchu, ozval sa piskot , ako na futbalovom zápase, my sme vytriešťali oká a takmer sme zabudli dýchať. Aj dedkove odfukuvanie utíchlo.
"Mamááá, počujééš ako piskuruje ten potkáááň?" retuval dedko na babku. "Už ho máme!!"
V tom zapišal aj pes Pes, dostal zásah.... o krok sme cúvli, skočiac pritom dedkovi na zamárnené čižmy zo slepačieho dvora. Dedko opäť zafučal..žeby od bolesti?
"Ale hefou aj psaaa", podával informácie babke.
A siahol po zbrani, že ide zachraňuvať psa. Lenže po ruke mal iba rúčku zo zlomeného rýľu, čo by mu asi veľa nepomohlo.Ale nebolo ani treba. Náš pes Pes je pes s veľkým P. Chňapol po druhý raz a ........bolo dokonané...! Potkaňovi vyzváňali zvony. (bolo práve dvanásť hodín, v kostole zvonili na obed).
Dedko mu ešte dlho dohovárau, pokál ho nezakopal.
No čo dodať? Hrdina je známy. Bez udatného psa s veľkým P by sme sa tej potvory nezbavili. Našli sme aj hniezdo, vytvorené z kúskov rozkmásaných vriec. Bola by sa tam pani potkanová rozkotila a bolo by to asi horšie...
Všetko sme poupratovali, dedko mal na tvári blažený výraz. Nešetril pochvalou na psa, ktorý dostal zaslúženú odmenu v podobe párkov a my sme sa konečne mohli pomaly vytrácať na poval...keď dedko poobede na chvílku zdriemol a babka štopkala prederavené fusakle.
...jóóój... čo ak na povale budú myši..? sakriš, bude tretí lov....:-)))
BITKA PRI BURGYNI - SKONAU HLAVNÝ HRDINA DRUHÉHO NOČNÉHO LOVU
20.01.2008 19:38:22
...Pokračovanie, alebo záver článku "Nočný lov dva"
..bol raz jeden január, jeden nespokojný dedko a ešte nespokojnejší pes..a samozrejme my tri, nespokojné z nespokojných tých dvoch... a tak dedko urobeu nespokojnosti rázny funus...
Komentáre
tak som si zaslzila od smiechu:)
to je ako keby srau a maluvau,...
a ozaj...mam sa spytat, ako sa treba starat o orchideu, ked je taka nadherna u Teba a susede uz dve kapu:(
hrdina pes Pes a dedko s intuiciou
si dobrá
Hanka, tak k slzám som ťa dojala...:-)))
BELIEVKO...AHOOOJ
VITAJ MEDZI NAMI, ELENKA
no neviem...:)
a dakujem za susedu, urcite sa potesi...a pis dalsie pokracovania, ved clovek (aj ja) sa potrebuje smiat...
pente
Believko, takže
A vieš, že najskôr som sa aj ja zlakla, že je to dlhé..., že také dlhé to nikto nedočíta....ale ked ma to tak chytilo, že nie a nie to skončiť, pôvodne som chcela dať ešte niečo naviac, ale začala som sa hamovať...:-))
ked zalistujem v pamati, takých príbehov máme viac....ale musí máa kopnúť tá pravá noha múzy..:-))), hehehe..ani som nevedela čoho som to schopná....:-)))
Hanka,
Tak treba vystriehnut muzu
UŽ SA INTENZÍVNE ZAMÝŠĽAM