Prídem dneska domov z roboty a u nás doma na gauči sa vykacuje voláke hladné decko. Kuknem bližšie a podľa fyzomóňie som zistila, že šak to je hladná Sinéad. Kukla na mňa a že čo som robila cez prestávku obednú, ked neni nič na šporhelte.
,,Nnnaaa, čo ťa maga bere? Šak kukni do trubely ty trubela, jaké sa tam zemáky zadelanie...cudzokrajnie, francúzskie..." Kukla, zedla, a padla otázka:,,A zapiť?"
,,A čože nevieš, že v kasni za fusaklami je ešte jedna nepoškvrená fľaša? Evkinô..."
,,Šak som kutala medzi geťma a ništ... Máš nové skrýše?"
,,No decká sú obidve po mne, musím robiť opatrenia..."
No a tak sme zapli telku, vytasili zásoby, naštelovali Paca a jeho mužstvo a kedže jeho mužstvo bolo neodolateľné a dlhšie, ako sme očakávali, tak sme sa aj dlhšie rehotali. O štvrť na deväť preťal vzduch hrozný výkrik:,,Doprdky, šak mi ujde busines (autobus akože)!!!"
Lenže autobus bol už v prdeli a nech sedela Sinéad na zastávke koľko chcela, nijaký dobrodinec ju do miesta bydliska nevzal. Nnnnaaaa, čože teďkom... už aj cvála naspäť rehotajúc sa a pohoršujúc pospolitý ľud mesta B.
,,No čo s tebou, máš štastie, že mi tu na dne ešte dačo ostalo...."
,,Aaaaaale, furt enem doma lehniť, poď, ideme na luft pokukať vily mesta B."
No šak čoby nie, pohyb nám prospeje a možno budú aj krčmy otvorené...a to nám tiež prospeje..:-))
Tak sme zobrali svetre, stokorunáčku a hybaj von. Tak že poďme najprv dakam do prírody, ale ked na jednom trávnatom briežku skončila Sinéad s rehotom na řiti tak sme usúdili, že bude najlepšie, ked si dakam pekne lofneme a necháme sa obslúžiť. Ideme okolo prvej krčmy.
,,Kokos, šak tam sú všetci čo mi uharky a tulipány nosia..." hovorím.
Ideme teda ďalej, kukneme cez okno do druhej krčmy.
,,Moooore, čo ťa mory berú, dyť hentam sú šecia moji dúchodci...."
ideme zasa ďalej....konečne!!! Poloprázdna miestnosť s jednou skupinkou dajakých ľuďov kukajúcich futbal bez zvuku a do toho spieva Kata Knechtka, šak dobre.... len keby nás hentí nedráždili napchávaním azanďalát o pol nočnej jedenástej.... Prišla vrchná sestra a kuká na nás a my na ňu a my že:,, Mama nám dala sto korún, dajte čo nám za to výjde...A bude" Vyšli nám po dva červenelý strýcovia, a kedže sme mali statočný základ, strýcovia padli na úžitok. Aj my sme padli, ale nie na úžitok, ale do postele... Tak... a je... A sme v posteli... čaute....
PONOCOVANIE
21.05.2008 23:35:00
...sme skazenie...alebo bláznivé...
Komentáre
kúrňa...
vikinečka...
ja viem...
Tak som ešte nakukla...
Pente
normálne furt rozumiem ;)
Ej, Pente, už som došla na to, kde robíš chybu:
belívko...
chápem, altánko
a včul mi to je jasné, rozprávková
nazov byt nemosi...ze nie??