Bolo leto a bolo nám fest teplo. Nočnie kostýmy sme mali vysúkanie bárde. A to pre to lebo nám bolo teplo, pre ništ inšie. Kukali sme na telku povykacuvanie na jennej kanape, čiže sme boli natesno. A rehotali sme sa, lebo telka nám bola veľmi smiešna... potom sme si ju aj zapli... Ale to už nebolo takô smiešnô.
V tom sa zvonku ozvalo rinčanie reťazí a čunný škrekot. V strachu o našeho psa sme vybehli do záchrannej akcie. A čo nevidíme, to škrečí náš pes menom Pes a rinčí svojou reťazou menom Reťaz. Nevedeli sme, čo ho priviedlo do takéhoto šialenstva, ale aký pán, taký pes, aj Pes.
Krv nám tuhla v žilách... Robila tam zrazeniny, lebo krvinky si práve dávali zraz. Bola nočná hodina, 22 hodín 22 minúť a 22 sekondov. Krcmali sme sa nad psom Psom a vyzeteruvali sme ho, že čo retuje. Pes zagúľal očami mysliac si:,, Ste rianne nechápavie!" a brechol smerom k inkriminovanému povalu. My sme sa v plápolajúcich nočných lajblíkoch pohli k tomu miestu. Vtedy sme začuli strašidelný zvuk, ktorý nás primäl ísť zobudiť odborníka na divné tvory a zvuky - dedka.
Bantuvať dedka nie je búhvíco. Nekcel stať. Ale toľko sme okolo neho ondlievali, až sa nakoniec vysúkal z postele. Bol odetý v pásikových trenkách a tieločku. Budil strach.
,,Vonku niečo zgundží!" retuvali sme na pôdstení.
,,šak už toľko nemrkocte, kuknem, čo to je."
Dedko však tušil, čo to je. K trenkám si obul zablatenie gumáky, čo v nich chodí sliepky kukať.
Dedko na čele nebezpečnej akcie, my tri vystrašenie za ním, pustili sme sa cestou k povalu. Každý krok prichodil nám ako večnosť. Až sme tam nakoniec prišli. Vetór previeval naše lajblíky a dedkove trenky.
Dedko sa na nás pozrel spod hustých obŕv i riekol:,,Nnnnaa, daj sem ten rebrík, a nachystaj villy, tie dlhie, neondej sa! A udite, nech nešlopnem!"
Dedko sa chopil situácie a rebríka. S odhodlaním bojovníka vyliezol hore.
,,Nnnnaaa, auže! Mamáááá, som ti hovoreu, že to kuna bude! šak som póbede nastaveu pastvu, hefou som tam vajco, ale čo, keď si ona pobere té z hniezda... No... A nekcela si dovoliť.... čil to tu máš...."
Kým dedko viedol monológ, kuna kukala na neho hroznými okami, a trepala pastvou o hradu povala. Keďže sa jej do pastve chytila enem noha, kcela kuna odhodlane zaútočiť na našeho dedka na rebríku.
,,Sa drlancuje...uffff, upffff....." odfukuval dedko a rebrík sa knísal. Asi aj preto, že sme sa liepali za ním.
,,Nekapete dole, panneme šecia a kuna ujde! Icte!"
Dedko v tej chvíli tasil zbraň. My sme sa zľakli, že na nás. Mesačné svetlo sa odrážalo v bleskoch strieborných vidlí, z ktorých ešte viselo kus usknutého hnoja.
,,Som vám kázau to opucuvať, ale to ako by hrach o stenu hádzau."
Niekoľkými dobre mierenými ranami zasiahol kunu na najcitlivejších miestach. Kuna prskala... aj dedko.. aj babka...aj my... Hrali sme hru Kto skôr doprská. Prvá doprskala kuna. Určite z dedka. Potom doprskal dedko, najskorej z babky. Potom doprskala babka, asi z nás.... My prskáme dočilku, aha, aký máme uslimačený monitor.
,,Otiec, ale si sa tam učičrau, nie že taký do postele ľahneš..." dávala babka dedkovi ponaučenia.
Dedko sa víťazoslávne vypínal vo dvierkach povala... a uderil si hlavu.
,,Do sem dau té dvere?" zaretuval a zhodeu pastvu s polomŕtvou kunou nám k nohám. Pes Pes bol vo vytŕžení, aj keď už zdýmal z posledých síl.... my tiež....
Dedko ešte dlho kune dohovárau, nakoniec ju šlahou do uhliarne.
A tak sa skončila strašidelná noc plná emócií,škrekotu a dedkovho odfukuvania....
Dedko vyzul čižmy, oprášil trenky aj tieločko, aby babka nemrnčala, umeu ruky a hupou do postele.
V rannom svetle sa už kuna nejavila taká hrozná ako v noci. Dedko ju spakuvau do vreca a dau ju Emilovi. A kuna už nežila šťastne, lebo pomrela.
V tom sa zvonku ozvalo rinčanie reťazí a čunný škrekot. V strachu o našeho psa sme vybehli do záchrannej akcie. A čo nevidíme, to škrečí náš pes menom Pes a rinčí svojou reťazou menom Reťaz. Nevedeli sme, čo ho priviedlo do takéhoto šialenstva, ale aký pán, taký pes, aj Pes.
Krv nám tuhla v žilách... Robila tam zrazeniny, lebo krvinky si práve dávali zraz. Bola nočná hodina, 22 hodín 22 minúť a 22 sekondov. Krcmali sme sa nad psom Psom a vyzeteruvali sme ho, že čo retuje. Pes zagúľal očami mysliac si:,, Ste rianne nechápavie!" a brechol smerom k inkriminovanému povalu. My sme sa v plápolajúcich nočných lajblíkoch pohli k tomu miestu. Vtedy sme začuli strašidelný zvuk, ktorý nás primäl ísť zobudiť odborníka na divné tvory a zvuky - dedka.
Bantuvať dedka nie je búhvíco. Nekcel stať. Ale toľko sme okolo neho ondlievali, až sa nakoniec vysúkal z postele. Bol odetý v pásikových trenkách a tieločku. Budil strach.
,,Vonku niečo zgundží!" retuvali sme na pôdstení.
,,šak už toľko nemrkocte, kuknem, čo to je."
Dedko však tušil, čo to je. K trenkám si obul zablatenie gumáky, čo v nich chodí sliepky kukať.
Dedko na čele nebezpečnej akcie, my tri vystrašenie za ním, pustili sme sa cestou k povalu. Každý krok prichodil nám ako večnosť. Až sme tam nakoniec prišli. Vetór previeval naše lajblíky a dedkove trenky.
Dedko sa na nás pozrel spod hustých obŕv i riekol:,,Nnnnaa, daj sem ten rebrík, a nachystaj villy, tie dlhie, neondej sa! A udite, nech nešlopnem!"
Dedko sa chopil situácie a rebríka. S odhodlaním bojovníka vyliezol hore.
,,Nnnnaaa, auže! Mamáááá, som ti hovoreu, že to kuna bude! šak som póbede nastaveu pastvu, hefou som tam vajco, ale čo, keď si ona pobere té z hniezda... No... A nekcela si dovoliť.... čil to tu máš...."
Kým dedko viedol monológ, kuna kukala na neho hroznými okami, a trepala pastvou o hradu povala. Keďže sa jej do pastve chytila enem noha, kcela kuna odhodlane zaútočiť na našeho dedka na rebríku.
,,Sa drlancuje...uffff, upffff....." odfukuval dedko a rebrík sa knísal. Asi aj preto, že sme sa liepali za ním.
,,Nekapete dole, panneme šecia a kuna ujde! Icte!"
Dedko v tej chvíli tasil zbraň. My sme sa zľakli, že na nás. Mesačné svetlo sa odrážalo v bleskoch strieborných vidlí, z ktorých ešte viselo kus usknutého hnoja.
,,Som vám kázau to opucuvať, ale to ako by hrach o stenu hádzau."
Niekoľkými dobre mierenými ranami zasiahol kunu na najcitlivejších miestach. Kuna prskala... aj dedko.. aj babka...aj my... Hrali sme hru Kto skôr doprská. Prvá doprskala kuna. Určite z dedka. Potom doprskal dedko, najskorej z babky. Potom doprskala babka, asi z nás.... My prskáme dočilku, aha, aký máme uslimačený monitor.
,,Otiec, ale si sa tam učičrau, nie že taký do postele ľahneš..." dávala babka dedkovi ponaučenia.
Dedko sa víťazoslávne vypínal vo dvierkach povala... a uderil si hlavu.
,,Do sem dau té dvere?" zaretuval a zhodeu pastvu s polomŕtvou kunou nám k nohám. Pes Pes bol vo vytŕžení, aj keď už zdýmal z posledých síl.... my tiež....
Dedko ešte dlho kune dohovárau, nakoniec ju šlahou do uhliarne.
A tak sa skončila strašidelná noc plná emócií,škrekotu a dedkovho odfukuvania....
Dedko vyzul čižmy, oprášil trenky aj tieločko, aby babka nemrnčala, umeu ruky a hupou do postele.
V rannom svetle sa už kuna nejavila taká hrozná ako v noci. Dedko ju spakuvau do vreca a dau ju Emilovi. A kuna už nežila šťastne, lebo pomrela.
Komentáre
Nič pre mňa, bo som háklivý - chúďa zvieratko
pente
že chúďa zvieratko.....!!
Believko,
LABATH..
POčúvaj, Sinead,
Zaňahalo
pente
believer...
sineeead ou konorova
ale belíver
sinéad
NNNAAA....hrad
super album, prelomovy
hííí, believer, mo chroí, chceš mi tým naznačiť....
čo vy dvaja
pente-veducá
sinéad
pente
NEBOJ, SINEAD
ujo a basta
no... v sinéadinej tvorbe sa moc nevyznám, poznám enem pár songov, ale dakne šén za upozornenie
Šak už si na vás posvietim...
pocujte obe clenky NNNAAA
dyť sem ti ríkala
aha ho!
jáááj, Believerko...
KED U VáS SA , milá Sinead,
Ale čo?
kto by o Cechomoru nepocul?
A čO TO TAM HORE VYššIE VIDíM..
pente
Jasné..
ech...
sinéad malicka
pente
pente-sileia
No tej zákonom chránenej kuny, dokaličenej v pasci a pomaly vidlami na smrť utýranej mi je fakt ľúto.
Ja by som asi opravila dvere a okná na povalu.
Monami..
ako, ze nic!
MÁME TO MY
skvele...
No, vidim, ze mam co citat, tesim sa na ostatnô...:)))
HANKA, A TY SI TU NEBOLA,
mas dar pisania,
Trosku som zamotana - Mad je dcerka a Sinead?
VYSVETLÍM
:)
ach jaj...
Neboj
inak to ani nevidím...
heh...
aká bobona
ALE ČO KEBY SME SEM
jasné!!
HEV!!!
Ale fotky nemam ani ...ani...a vsak sa pri Vas nejako zasmodrcham...
to neva, hanka...