Pako bol zručný majster a mal aj tri prsty v leukoplaste obalenie. A veru už nemohol strpieť tú krivdu na svojej rodine, lebo vždy ich manku niekdo v mäsiarstve predbehol i kúpil posledný balíček kuracích drobkov a chrbtov na nedeľnú polievku. Tak Pako zobral spravodlivosť do vlastných siedmich prstov. I vybral sa on do apkovej vrštade za účelom vyrobiť si jadrovú smtronosnú zbraň a tým uchrániť svoju kelly-femilly pred utrpením z hladu.
Dlho dumal, kreslil, rysoval,meral...stružlikal i ďalší prst načal...no nič ho nedokázalo zastaviť.
Napokon odpílil pílkou na železo snet z najbližšieho orecha, ošúpal z lístia až zostala holá palička v tvare veľkého Y. Základ by mal, teraz ďalej. Tuho a elegantne sa zamyslel...behol manke do izbietky, pri posteli zbadal, to čo potreboval: mankine bombarďáky. Schmatol ich a behom s nimi do vrštade. Vyvliekol z nich rostrapkanú gumu a uviazal o pahýl Y.
A už mu chýbali len náboje - jadrá, keďže sa jedná o jadrovú zbraň. Pozbieral teda po zemi kôstky z minuloročných čerešní a oriešky, čo povypľúvala manka z orieškovej čokolády a napchal do vačkov.
Vysúkal si opasisko vyššie popod pazuchy, tvár natrel bojovými grankovými pruhmi, logol frndžalice a poďho na zboj!!
Na hnojisku bohatého súkromne hospodáriaceho roľníka Hrču sa pyšne prešinovalo 20 sliepok a jeden nadudraný (šak je to chlap) kohút. I namieril si to Pako rovno naňho. Zaostriť... pozor....páááľ! Prvá kôstka sa na rostrapkanej gume zachytila a vrátila sa späť, rovno Pakovi na nos, kde sa práve vytŕčal fest nahnisaný pupáčisko.
To ho však neodradilo.Pokročil bližšie, zamieril po druhý raz. No kedže všade bolo nahnusenuô, nohy mu vyleteli a tresol na zadok, do čerepa s vodou pre hydinu. Toto už upútalo aj kohúta, čo demonštroval nasrdením sa a dlhokánskymi krokmi pristúpil k ukiepenému Pakovi. Ďobol ho rovno do napuchnutého nosa, načo Pako zažal neuveriteľne retovať, až sa kohút prelakol a zdrhol za svojimi sliepkami. Tento rev prinútil diovku súkromne hospodáriaceho roľníka, aby zložila z uší slúchadlá a vyšla sa pozreť von, či náhodou nechodí kožkár a nevyvreskuje: "kóóóže predááááť, kóóóžkýýý...starééé periéééé..", lebo otec-roľník jej kázal predať kože zo zajacov, čo neskrepli na zajačí mor.
(som odbočila)
A tu diovčina menom Merilyn, s takým istým pupákom na nose a fúzikmi - prirodzenými, nie od grankovej frndžalice, spozornela. Srdco jej poskočilo, oči vypúlila...vypla hrudník..a bežala milého Paka dvíhať a oprašuvať na delikátnych zasvinených miestach. To sa Pakovi moc lúbilo, rozširili sa mu zrenice, vybral z vačku oriešky i podaroval Merilyn na vyplnenie medzier medzi zubami. Tak vznikla láska na prvý pohlad..čiže na prvé pohladenie. Merilyn mu za odmenu lapla jednu krivú starú sliepku, ktorá aj tak už smrti pracovala, aby mohli Pakovci v nedeľu omrgáňať slepačinu.....
Tak si oni mladí padli do oka i do náruče a sú tam dodnes ak nepomreli....
Dlho dumal, kreslil, rysoval,meral...stružlikal i ďalší prst načal...no nič ho nedokázalo zastaviť.
Napokon odpílil pílkou na železo snet z najbližšieho orecha, ošúpal z lístia až zostala holá palička v tvare veľkého Y. Základ by mal, teraz ďalej. Tuho a elegantne sa zamyslel...behol manke do izbietky, pri posteli zbadal, to čo potreboval: mankine bombarďáky. Schmatol ich a behom s nimi do vrštade. Vyvliekol z nich rostrapkanú gumu a uviazal o pahýl Y.
A už mu chýbali len náboje - jadrá, keďže sa jedná o jadrovú zbraň. Pozbieral teda po zemi kôstky z minuloročných čerešní a oriešky, čo povypľúvala manka z orieškovej čokolády a napchal do vačkov.
Vysúkal si opasisko vyššie popod pazuchy, tvár natrel bojovými grankovými pruhmi, logol frndžalice a poďho na zboj!!
Na hnojisku bohatého súkromne hospodáriaceho roľníka Hrču sa pyšne prešinovalo 20 sliepok a jeden nadudraný (šak je to chlap) kohút. I namieril si to Pako rovno naňho. Zaostriť... pozor....páááľ! Prvá kôstka sa na rostrapkanej gume zachytila a vrátila sa späť, rovno Pakovi na nos, kde sa práve vytŕčal fest nahnisaný pupáčisko.
To ho však neodradilo.Pokročil bližšie, zamieril po druhý raz. No kedže všade bolo nahnusenuô, nohy mu vyleteli a tresol na zadok, do čerepa s vodou pre hydinu. Toto už upútalo aj kohúta, čo demonštroval nasrdením sa a dlhokánskymi krokmi pristúpil k ukiepenému Pakovi. Ďobol ho rovno do napuchnutého nosa, načo Pako zažal neuveriteľne retovať, až sa kohút prelakol a zdrhol za svojimi sliepkami. Tento rev prinútil diovku súkromne hospodáriaceho roľníka, aby zložila z uší slúchadlá a vyšla sa pozreť von, či náhodou nechodí kožkár a nevyvreskuje: "kóóóže predááááť, kóóóžkýýý...starééé periéééé..", lebo otec-roľník jej kázal predať kože zo zajacov, čo neskrepli na zajačí mor.
(som odbočila)
A tu diovčina menom Merilyn, s takým istým pupákom na nose a fúzikmi - prirodzenými, nie od grankovej frndžalice, spozornela. Srdco jej poskočilo, oči vypúlila...vypla hrudník..a bežala milého Paka dvíhať a oprašuvať na delikátnych zasvinených miestach. To sa Pakovi moc lúbilo, rozširili sa mu zrenice, vybral z vačku oriešky i podaroval Merilyn na vyplnenie medzier medzi zubami. Tak vznikla láska na prvý pohlad..čiže na prvé pohladenie. Merilyn mu za odmenu lapla jednu krivú starú sliepku, ktorá aj tak už smrti pracovala, aby mohli Pakovci v nedeľu omrgáňať slepačinu.....
Tak si oni mladí padli do oka i do náruče a sú tam dodnes ak nepomreli....
:)
si ma rozonô, penthe... rozchichútala :-D
tak o tento skvost som prisla pred spanim...:(
SOM VáS UšANUVAť CHCELA
inťo...
neboj, penthe,
TAK ZAŠIKUJ KAMOŠA
ako ho poznám,
veru, daj mu odporúčania
jooj,
no toto
a máme tu novú tvár,
pente..
no som rada...
dám...
Pente
Tak som tu:)
hey pente...
believko, ahoj..
a pozdravujem vikinku
pente
ty a nevieš čo značí
a k tomu šafjorovjemu pripomenutiu že či si mo ségra....no čilok neviem či vyzeráš tak zle..alebo aj tak moc dobre..:-)) to sa ho ešte pozeptáme na to..aby som vedela či si mám isť dať uharku na paštieku..alebo do paštieky...
no neviem...
a z toho vyplúva
ahá
offtopic
ale presne táááák
Pente