Blížia sa sviatky? Kultúrne podujatia? Masové akcie? Chcete mať istotu, že vám nič neujde a že ked prídete na dané miesto, budete mať kde hlavu skloniť?
V takom prípade vám nepomôže nič, len rezervácia. Verte mi, viem, o čom hovorím. Aj my sme tak postupovali. Niekoľko dní pred inkriminovanou akciou ( bola Veľká Noc ) sme sa dostavili na miesto, kde sme ju chceli kultúrne prežiť a zajednali si písomne rezerváciu, aby sa nestalo ako každý rok, že nám naše sedenie niekto obsadí. Nebolo to ľahké, už vtedy sme stretávali mnoho ľudí s podobným úmyslom, teda obsadiť si najlepšie fleky v lesnej reštaurácii, ale my sme boli šikovnejší a vybavili sme to aj bez sprepitného, stačilo to podať čierne na bielom. Tento rok mali smolu oni....
Cestou do reštaurácie, kde sme mali rezerváciu, sme museli prekonať kopu prekážok...
Najprv sa nám do cesty postavili zúrivé prílivové vlny snažiace sa zmietnuť nás do svojich hlbín...
Najprv sa nám do cesty postavili zúrivé prílivové vlny snažiace sa zmietnuť nás do svojich hlbín...
...potom sme zápolili s krvilačnými príšerami, ktoré na nás číhali zo svojich ponurých príbytkov...
...ale my sme trénované a odolné, preto u nás takéto potvory nemajú šancu, ha! Takže sme sa napokon dostali tam, kde sme chceli byť... Privítanie bolo ako sa na taký nóbl podnik patrí...
A tam už bolo nachystané všetko, čo sme potrebovali na prežitie...
Rezervovali sme si najlepší stôl v celom okolí. Konzumáciu aperitívu nám spríjemňovali lahodné tóny spevákov, ktorých pri takýchto príležitostiach reštaurácia najíma...
... v spolupráci s týmto svetoznámym tenorom...
...a v tejto milej spoločnosti sme sa mohli oddávať občerstvovacím procesom... Niektorí z nás to šmitec prehnali, ale zamestnanci podniku boli diskrétni a na podobné situácie pripravení...
... sladké sny prerušilo volanie prírody... Ešteže v našom podniku mali prvotriedne (a)sociálne zariadenia, samozrejme presne podľa noriem Európskej únie...
...po krátkej prechádzke k tomuto zariadeniu nás zrazu pochytil hlad, a tak sme si nechali priniesť špecialitu miestnej reštaurácie, huby na prírodno, ktoré šéfkuchár robil priamo pred našimi očami... spomínaný šéfkuchár sa školil priamo u Jamieho Oliviera, o ktorom možno neviete, že je vyznávačom tradičného jedla kmeňa Hatu-Mutu ( v preklade Červo-Trče) z Afriky...
Jedlo bolo vynikajúce, naše chuťové bunky si prišli na svoje, až na tie čudné pocity a vidiny, ktoré nás opantali... Tie na seba nenechali dlho čakať... začali okolo nás poletovať čudné stvorenia, asi napíšeme knihu o mimozemšťanoch, ked sa už s nimi osobne poznáme... Toto sú oni...:
Keď nám vytrávilo ( vidiny pominuli, mimozemšťania sa pobrali kade ľahšie...), pobalili sme sa, rozlúčili sa s príjemným personálom a naposledy sa pokochali pohľadom na miesto, kde sme strávili toľko krásnych chvíľ a húb...
.... čakala nás cesta domov. Po hubách nás smädilo, ale my máme vždy poruke nejakú-tú pramenitú vodu...
Domov sme prišli plní zážitkov a všetkým odporúčame navštíviť tento elegantný, pohostinný podnik, nachádzajúcu sa v tomto komplexe reštauračných zariadení vysokej úrovne... Samozrejme, nezabudnite na rezerváciu!!!
A tam už bolo nachystané všetko, čo sme potrebovali na prežitie...
Rezervovali sme si najlepší stôl v celom okolí. Konzumáciu aperitívu nám spríjemňovali lahodné tóny spevákov, ktorých pri takýchto príležitostiach reštaurácia najíma...
... v spolupráci s týmto svetoznámym tenorom...
...a v tejto milej spoločnosti sme sa mohli oddávať občerstvovacím procesom... Niektorí z nás to šmitec prehnali, ale zamestnanci podniku boli diskrétni a na podobné situácie pripravení...
... sladké sny prerušilo volanie prírody... Ešteže v našom podniku mali prvotriedne (a)sociálne zariadenia, samozrejme presne podľa noriem Európskej únie...
...po krátkej prechádzke k tomuto zariadeniu nás zrazu pochytil hlad, a tak sme si nechali priniesť špecialitu miestnej reštaurácie, huby na prírodno, ktoré šéfkuchár robil priamo pred našimi očami... spomínaný šéfkuchár sa školil priamo u Jamieho Oliviera, o ktorom možno neviete, že je vyznávačom tradičného jedla kmeňa Hatu-Mutu ( v preklade Červo-Trče) z Afriky...
Jedlo bolo vynikajúce, naše chuťové bunky si prišli na svoje, až na tie čudné pocity a vidiny, ktoré nás opantali... Tie na seba nenechali dlho čakať... začali okolo nás poletovať čudné stvorenia, asi napíšeme knihu o mimozemšťanoch, ked sa už s nimi osobne poznáme... Toto sú oni...:
Keď nám vytrávilo ( vidiny pominuli, mimozemšťania sa pobrali kade ľahšie...), pobalili sme sa, rozlúčili sa s príjemným personálom a naposledy sa pokochali pohľadom na miesto, kde sme strávili toľko krásnych chvíľ a húb...
.... čakala nás cesta domov. Po hubách nás smädilo, ale my máme vždy poruke nejakú-tú pramenitú vodu...
Domov sme prišli plní zážitkov a všetkým odporúčame navštíviť tento elegantný, pohostinný podnik, nachádzajúcu sa v tomto komplexe reštauračných zariadení vysokej úrovne... Samozrejme, nezabudnite na rezerváciu!!!
Komentáre
ÚTOČISKO
Pekné útočisko
Marti, ty si nakukla
pente-sileia :))))
A nie že sa teraz začneš vypytovať? Chápeš nie?
sakra, Martha !!!
pente-sileia
preco len raz za rok,