pente-sileia

I rieklo večne nenajedené decko: „Mám na teba zásadnú vec, zasadni si!“

Decentne som si sadla, lebo to už mám natrénuvané. Preložila som nohu cez nohu a čakala som, kedy mi naleje francúzky cognac, teda koňak, ale ona na mňa začala promlúvať. I hovorí hlasom hromovým: „Kedže sa už blíži Veľká noc, ako nás o tom už  presvedčili babkine upratuvacie chute a ujo Ilko predpovedal kraťasné rukávy, mosíme spáchať plán na volnie dni, nech doma nekysneme alebo ešte horšie, nech do babkiných paznochtov upratovaniachtivých nepadneme“.

Prikyvovala som hlavou, div sa mi účes nepokazil.

„Tak,“ povedalo dalej decko sediace na mojej veliteľskej stoličke a tváriace sa ako ja, ked vybavujem neodbytného dôchodcu, „mám za to, že by sme mali v piatok iť a v nedeľu priť.“

Obe sme sa zamysleli.

„Alebo v piatok iť a v utorok priť.“

Opäť sme sa tuho zamysleli.

„Alebo v piatok iť a nepriť.“

To bolo konečné rozhodnutie, vedeli sme to podľa toho, že sme ho vyslovili obe naraz a potom sme sa na seba vyjavene kukali, že aká výsostná myšlienka sa nám to o závity obtrela. I tu pri tejto spásonosnej myšlienke nám duše zaplesali, oči zablyšťali a budilár divne zazíval.

 Tak ideme baliť. Kto má záujem, tomu odkazujeme, že berieme ešusy, kuše, lopatky, s ktorými za hlavou budeme v divočine spávať, spotené tričká, ktoré spotíme na tvare miesta a ak sa chce niekto s vlastným ešusom a kušou pridať, nech nám dá vedieť, limit nie je obmedzený, ak žiadateľ nie je obmedzený. S nacvičeným Xenovským výkrikom vavavavavááááá...vyrážame.

Tak. 

PS: Ešte neviem cieľ cesty ,ale to nie je podstatné..:-)