My sme tu šibnutá banda, to by si už všimol aj Stevie Wonder. Hompálame na zámockej bráne za bieleho dňa, naháňame divé zvery uprostred noci, všade, kde sa niečo deje, musíme byť strčené a ak sa nič nedeje, my to tak dlho nenecháme, sme schopné sadnúť na vlak alebo autobus hocikam (,,Dobrý deň, že som taká smelá, kam ide tento autobus?“ ,,Do Bardejova.“ ,,Tak dva študentské a jeden celý do Bardejova.“), doviesť sa tam, spraviť tam rozruch, a ísť zasa domov.
Normálni ľudia by si pomysleli, že ,,takie starie capiny“ ako my, by sa už mali chovať. Asi si myslíte, že sme ktovieaké rebelky, ale ono to nie je celkom tak. Teda... ak mám pravdu povedať, v našom okolí je toľko srandovných pološialených postavičiek, že medzi nimi zas až tak nevytŕčame, akokoľvek čudné sa vám to zdá.
Kamkoľvek sa pohneme, vždy natrafíme na niekoho trafeného, za čo buď nebesiam vďaka.
O našom nenapodobiteľnom dedkovi sme sa už zmieňovali, takisto aj o ujovi.
Máme to v rodine, ďalšou veľkou osobnosťou nášho mikrosveta je ,,manka“. Manka je moja ségra, Sinéadina mama, preto je manka. Manka riadi svet zo Zelenej búdky, kde má informačnú agentúru, základňu, prekládkovú stanicu a veliteľský mostík za pultom s cukríkmi a krabicami s banánmi. Manke môže šibať iba ojedinele, lebo na ňu dohliada Veľký. Veľký je spomínaný inde a jeho najväčším hendikepom je, že mu nešibe ako nám, ale úplne iným smerom, čo nám dosť vadí a manke tiež. Inak, manka by bola tiež dobrá šibistka...
Ale keď je V. zrovna odídený na Zelenom Tátošovi, keďže Modrý Blesk už predal, dejú sa v mankinej kuchyni čudné veci. Záhadne miznú rôzne tekutiny, zo špajze výjdu Fero s Tónom, ktorých tam manka ukrýva, prípadne nejaké ino. Vtedy sa z kuchyne ozývajú divné zvuky a ľudia sa boja chodiť okolo Sinéadinho domu.
Fero s Tónom spôsobia, že máme chute robiť divné bobáčence, minule sme s mankou ovešali chuderisko Sinéad vianočnými ozdobami, inokedy jej Mad postavila snehuliaka priamo na hlavu, prípadne nás chytí tvorivý kŕč a nahráme album. Ale o tom už reč bola.
Manke najviac šibe pri pečení. Asi preto, lebo si nechce dať povedať a stále pri tom očúva Jeb.. ehm... Jemné melódie. Ale najväčší nápor je, keď sa všetky štyri vyberieme v lete na rízek, lebo rízek robí Slimák a tomu to trvá tak dlho, že pokiaľ naň čakáme, stihneme odplašiť polovicu karčmy a minimálne dve z nás sa váľajú pod stolom v záchvate smiechu. Väčšinou sa smejeme tak dlho, že napokon si už nikto nepamätá dôvod. Niežeby na tom záležalo. Ale to je zvyčajne v tých prípadoch, keď V. nie je s nami, lebo on je väčšinou proti nám..:-))
Komentáre
Penticka
som nemtava...:(
ale zachvat smiechu, ktory trva tak dlho, ze si nepamatam dovod,ej, to poznam, aspon nieco:)
BELIEVKO...AHOOOJ
a s tou osuškou budem musieť niečo vymyslieť...asi ju hned volakde švacnem...nech sa mi nemotá pomedzi kolená...:-))
Hani, aj my
perfektne narecie,
Idem na dalse ctivo, je to proste supris:)))
NO TAK TOTO
vnímavá Eba...
A NEBOLO BY ROZUMNEJŠIE
veru,
no sorry....
:-)))
ked uz musi,
no,
do kelu, fakt?