pente-sileia

    ôsmy máj, krásny čas - lásky čas....do prdky, sa neľakajte nebude to o láske...

    Sme boli s Ebolou v hore. Bola šibnutá, ako vždy a my sme tiež  boli takie, ako aj ona. Lenže my sme nebrechali na sieťkových. Jáááj, vy neviete, kto sú to sieťkoví... No... To vám boli takie štyri divné tvory. Normálne mali štyri širáky a podberák. Podberali asi voláky hyd, ale sme sa nedopátrali ,aký.

Prvý raz sme ich stretli, keď sme išli tam. Eba na nich astmaticky zabrechala a jeden z nich, ktorý visel v takom kríčí a lapal tam podberákom nejakú muchu, padol horeznak a zjaukol. My sme sa zasmiali, lebo sme si pomysleli, že si musel šťúriť do prdítka. Ostatní traja ho verestuvali a huhňali pri tom, potom lapali podberák, v ktorom sa kríllila mucha. My sme si ich nevšímali a išli sme ďalej. Boli nám čunní, ale aj my sme čunné, tak čo... No...

Lofli sme si na voláky kemeň, Eba skákala do kaluží a na nás, na nás  a do kaluží, a tak ... Neboli sme už veky také ukiepenie, naposledy minulý týždeň. Potom nám Eba zahryzla do ucha, čo znamenalo, že sa nemáme osievať na kemeni a máme volačo robiť. Tak sme skácali po takom volákom potoku, čo tam zrovna bol. Medzitým nás dohonili sieťkoví. A mááátkoboská, už sa tu, no čože sa tu šišmajú, šak tu sa neni žianne muchy, iba my... A oni sa vycierali, a Eba sa na nich tiež vycierala. Ten pannutý gánil. No čo gániš, sme ti nekázali sa po kríčinách liepať a pre muchy krky lomiť, tak nekukaj, hej?

Ale on kukal a taký druhý nám niečo aj zamektal. My sme ho nepočuli, lebo nám pri uchu bzučala nejaká mucha. Ten podberákový sa zahnal sieťkou, čo Eba pochopila ako atentát na panie, a skočila mu do úsmevu. Šlopou do potoka a ošpliechal nás. Ostatní sa na ňom smiali, a zabulli ho aj verestuvať. Tak sme zali Ebu za krkan a išli sme si po svojom, nech sa tu plahočia pokal nepomrú.