pente-sileia

          Včera sme boli vonku roznášať letáky. V botasôčkách a tenkých bundičkách. Najprv len tak mrholilo. Potom viac a viac..a furt a furt pršalo.No, kaluží už bolo statočne po cestách ,aj necestách. Lebo my sme sa cúrali aj po necestách, preto to viem.
        No tak, na cesty sme vyšli najskôr len dve a po svetle. Jasné, že bez dáždnikov, ved by nám len zavadzali. Keďže bolo zamračené, šak preto aj pršalo, rýchlo sa dostavila tma. Ale my sme si svoje predsavzaté behanie chceli dokonať za každú cenu. Aj cez mŕtvoly, aj cez dážď ,aj cez kaluže.Ale vzali sme si málo letákov, tak sme volali domov, nech nám ich mladý prinesie na určenú štáciu. Šak aj priniesol.
      ,,To si mi nevedela povedať, že prší? By som nikde nešiel!”zaprotestoval, keď dorazil na pľac. No a vykročili sme v trojici vpred. Pri každej druhej bráne nás vítal nejaký umáchaný pes. My sme ho mokrými rukami hladkali, on nás uslimačenou papuľou oblizoval..alebo keď pribiehal k bráne, tak dofŕkal blatom. No a keďže už bola tá spomínaná tma, to spôsobovalo, že sme si pod nohy poriadne nevideli, hocikde sme čľupli do kaluže, alebo do blata v rozmoknutej tráve. No nás to ale vôbec, ale fakt vôbec neodradilo. Ani nás nenapadlo nedokonať tú letákovú misiu.    
        Cestou domov sme sa šťuchali, strgáňali, hrali sa ,,kto nájde najväčšiu kaluž”.Jasné, že mladý to vyhral, šak je chlap. A veľký ako hora. Jeho len tak odstrčiť z kaluže nie je žiadna hračka. Do bytovky sme sa dovliekli niečo pred osmou večer. Botasky po chodbe škvŕkali a zanechávali mokrý chodník. ,,Ešte že nemáme službu”, škodoradostne sme sa vycierali.
     ,,Tak to pŕŕŕ!  Núter vás nepustím, takých zamárnených! Dole handry!” zavelila som prísnym rodičovským hlasom. 
Tak sa mladý dal vyzliekať. Najskôr zhodil bundu, z ktorej len tak čvachtalo.Trikrát ňou zamával nad hlavou a šupho, letela rovno do chodby na hlavu mojej dcére. Výbuch smiech. Druhé nasledovali rifle.Tie ale parádne nasávali celú cestu. Vyzliekol ich a krúživými pohybmi ako okolo tyče vykrúcal riťou. Na jej polkach sa lepili mokré spodky.Povytiahol si ich vyššie ako tangáče, a zvŕtal sa pred dverami na chodbe. Vtom doleteli dnu aj rifle a pleskli pred dvere kúpeľne.My sme sa už s dcérou rehotali ako najaté.Lebo mladý bol náramne smiešny: v čiernych čľapkajúcich ponožkách, bielych boxerkách, prerobených na tangáče, zastrčené v zadku a trasúca sa slanina na bruchu....   
       ,,Zmizni rovno do kúpeľne a neosievaj sa tu, niekto ťa bude z vonku vidieť!” prikázala som mu cez smiech. Trojmo sme otočili hlavy ku vchodovým dverám bytovky a tam sme na skle uvideli prilepené štyri nosy , ešte si rukami clonili, aby lepšie videli dnu. Zvonku zaznel hurónsky smiech a potlesk. Mladý dvoma jeleními skokmi bol v kúpelni, aj botasky a tričko nechal pred dverami. Kúpeľňu okupoval trištvrte hodinu. My sme zatiaľ zabalené v osuškách čakali v kuchyni, kedy na nás príde rad.

        Potom sme si dali teplý čaj a po kuse vynikajúcej ovocnej torty, zabalili sa pred telku a statočne dopĺňali vymáchané  kalórie.