Prášim si to veselo po dlhokánskej, ničím, ba ani čiarou, neprerušovanej ceste. Dedkov červený blesk pekne napchatý 95-kou z Tesca ide ako na rally Paríž – Dakar, keď tu predo mnou stojí mladík v zelenej čiapke a krikľavej vestičke a máva plácačkou. Prižmúrim, zaostrím a vyvalím oči...Poliš. ,,No boh ťa ochraňuj!“ povedala som si. Zastanem, a ten prehovoril vážnym a prísnym hlasom:
-Pani vodička, viete akého priestupku ste sa dopustili?
- No synko moj. Takto ti poviem. Sedemdesiatku som neprekročila, ani na tachometri a ani vekom. Predbehuvať, som sa nepredbehuvala. Pre istotu, aby tá čárka nepukla. Pripútaná som, ledva dýcham. Natankuvané je, v lekárničke sa ešte volajaký flajster nájde. Z toho vyplýva, že nijakého. A kvaltujem, tak ma nezabavuj...
Dvere zacapnem aj s bezpečnostným pásom a dupnem na plyn. Vtom počujem divné ,,ÚúÚúÚú"...... Sakraaaaaaaa.!!!...... zaspala som, už je sedem desať!!!! Kokos, to preto že sa mi snívajú hovadiny, ešteže tú sanitku je tak počuť a prebudilo ma jej húkanie...
V robote zadám príkazy a iné veci. Sadnem na bus , lebo musím zobrať červený blesk a ísť na rodičko. Cesta prebieha vcelku zdárne. Okrem nervóznych vodičov a mojej boľavej hlavy sa počas služby za volantom nič mimoriadne nedialo. Triedny ujo pekne dlho sa nechal počúvať , z čoho som už dostávala epileptický záchvat na stoličke a pokukávala na hodiny. To čo on hovoril hodinu, by som ja stihla za 15 minút. Cestou domov som mala spoločníčku .Jedno djovča vo vývine, Sinéad, čerstvo skúšanú z nejakých ekonomických somarín. Aspon sme si cestou drkotali. No bolo treba vrátiť červeného bleska, tak bez zbytočných zabavovaní sme naložili vrece so zaváraninovými pohárami, prázdne bedničky od jabĺk, vláčik pre malého Mira, tašku s cukrom z Kauflandu a veľké čierne vrece pre mŕtvoly , plné starých nepoužívaných oblekov. Fujác dedkovi prinavrátiť vozidlo. Cestou sme síce stretli stopárov , dvoch, ale na povel ,,nastupujte“ po otvorení kufra, tie jelene a srna odmietli našu pohostinnosť a ušli do polí.
No a sme doma, čil si môžem dať niečo od bolesti hlavy. Máte doma červenô?- zisťujem u Sinéad. Vtom. ..prižmúrim, zaostrím a vyvalím oči. Nejaký mlaďas v zelenej čiapke a v zelenej svietiacej vestičke máva kol - dokola lampášom.
,,No boh ťa ochraňuj, poliši!“ zaondlievala som. Zastanem, otvorím dvere a takto on na mňa:
-Dobrý večer.(S)cestná kontrola. Prosím si doklady.
- No mátkoboská. ! prihovorím sa mu s úsmevom. Prvý policajt počas mojej 22-ročnej kariéry. Čože to kcete? Musím sa odopnúť, šak tam nedociahnem.
Gentleman , posvietil na ten brajgel na zadných sedačkách, aby som našla kabelku s budilárom a dokladmi.
- A osvedčenie o vozidle máte?
- Nuž čože ja viem čo tu dedko šecko má? Šak kuknem.
A podávam mu guču dalších dokladov z dedkovej kapsy-potrassa, so slovami ,,vyberte si čo vám pasuje.“
- A povinnú výbavu máte?
- Jáááj, a čože sa idem vydávať? Načože by mi bola v takomto veku výbava....
Mladík si odkašľal, napravil zelenú čapicu a pokračoval:
-Myslím výbavu v aute.
-Jáj, no máme, aj povinnú, aj nepovinnú. A aj flajster v lekárničke ešte bude ada trocha lepiť.
Ale to už tento mladý orgán nechcel nič počuť. Capol mi dverami a mávol rukou.
Ešte som naňho kričala cez okienko...že,,hééééj, ja chcem aj fúkať. Ako k tomu prídem, ja som ešte v živote nefúkala takému mladému orgánu!
Ale to ma už Sinéad ťahala, nech ho netýrim, že šak si doma fukneme. Tak sme červený, nepoškvrnený ševrolet šupli do garáže bez újmy na cti a otvorili fľašu červeného....
Komentáre
Pente, no že vám so Sinéad nedal fúkať
No a doma ste si fukli?
A že pozdravujem devu vo vývine
A že som držal prsty... nech si ma nepraje ak nadarmo:)))
A už dosť radšej...)
čítam to tu, furt,
belívko...
jakože jaké nárečie bookzin..
Pente, veď si mu aj fúkať ponúkala...dáky mešuge bol potom:))
ma rozveselilo
...som si spomenula na Matahára: pán policajt, nebláznite, mám tam celú rodinu a ešte aj svokru....policajt kukol: a sakra, chudáčisko, tak choď!!!!
supeerr:)))
Pente...
čatue návštevníci...:-)
matahari - no tak som ja dopadla, nie že by ma pekne celú skontroloval a opáčil , on iba tie papire a výbavu chcel vidieť...a tak som si na neho zúbky brúsila...:-))
Hanka, pozri sa na to takto: bez riadnej výbavy ani vydaj nebude.. ale že by som vydaj kompenzovala výdajom ,,Životných udalostí...?"
Lasky - ved som ja jemne na orgán civela, taký orgán si treba vážiť, je to veru velký vták...teda osobnosť, som myslela...:-))
sa to teraz machruje,
sinéad, nepoznáš svoju výbavu?:)
jáááj,