Zafúkal vetór, tak sme kukli von z okna že v akej veci fúka, andela mu. A to že jeseň. Juchúúúú! Potešili sme sa, ponevač jeseň pre nás znamená jesenné radovánky, pivečko vystrieda čaj s rumom a kraťasky dlhie gete.
Aj dedko si všimol, že vetór je nejaký tuhší, i zaretuval na babku:,,Mamááá, ľaľa, ako funí. Daj mi vetrovku!" Babka išla do špajze a rozbalila balík cukríkov.
,,A čo kŕchaš, kŕchaš, keď sa dožaduješ Vetroviek? To máš za to, že sa neodeješ keď sliepky spoza jednoty ženieš, sa upachtíš a hneď soplíš..."
,,Nnnnaaa, ale trt! Nekcem cukríky, čo budem omrgáňáť? Daj volákeho svédra a baret, páč sa zozimilo a na roli bude iste zimšie."
Dedko na nás kukol, keď pretiahol hlavu úzkym otvorom na storočnom svédri a odfúkol.
,,Vy tri, neseďte ako lokše a hybajte sa odieť, idete se mnou, nech tu nekysnete ako darobnice..."
Počuli sme slovo dedkovo. Amen.
Stiahli sme čerstvý jesenný sopel do seba, vychlúpli zvyšky kávy, obuli zahlinené škobne od sadenia zemákov a nasledovali žiarivý dedkov príklad. Už sme z minulých rokov poučenie, že čo to znamená taký jesenný výjazd na (otcovu ) roľu.
Dostali sme do rúk káru, bedničky a rôzne podivné náradia. Po príchode na roľu sme lofli pod hrušku.
,,Ach máááátkoboskááá, vy čo? Ešte ste ani na kríž slamy neurobili a už sa klátite a zdochýňate, apoštola vášho!
Ty, očúvaj, pojdieš na dolnú roľu a budeš tam tie pozabúdanie krkošky do dvojušiakov zbierať. A trieď ich, nech sa už s nima nemosím zapodievať. Zerel extra, gigán dávaj do toho veľkého zaštopkanieho, nie že vezneš oberák, lebo ten bude hentá chudá potrebovať. A ty, ty pojdieš za hentou a budeš ten sajgon villami na kopu dávať a potom to zapálime, keď psychotronik odíde s kravami z pánkového prielohu, lebo by hundral ani starô pivo. A ja veznem rebrík a túto mladú a pojdieme tie čerevnie jablká na zadku oberať."
Proti dedkovmu rozhodnutiu niet odvolania. Tak sme ja a Sinéad zobrali saky paky a išli na dolnú roľu a Mad sme nechali na pospas dedkovému hundraniu.
Pred zahájením činnosti sme sa ešte opovážili spýtať sa na pitný režim, lebo sme videli ladné tvary demižónika presvitajúce cez kapsu.
,,Ale kapete! Šak ešte ani na obed nezvonili a vy už krkáte, bodaj by vás parom zjal! Šak urobte a potom, to aby som pred vami šecko skovávau!"
Sklamane sme a pustili do práce. Sinéad do mňa každú chvíľu štopala a tak aby to dedko nepočul šušotala:,,Toto je ten zerel? ...a toto je čo, kel alebo kapusta? Ježiš, rajčiny, tfujtajbl! Tých sa ja nechytím, poď ich pozbierať, ja budem zatiaľ hádzať zelinu na kopu." Pomedzi to sme nachádzali kopu chrobače, ktorú sme zbierali do sáčka pre Mad a jej expertízy a sušenie.
Sem-tam sme hodili okom na hornú roľu a videli Mad liepať sa po konároch a dedka s rukami v bok v tesnom svédri stojaceho pod stromom a koordinujúceho jej pohyby.
,,Nnnaaa, porianne sa chyť, nie že megneš, do ťa bude verestuvať a takú diaľko domov niesť? A hen, vidíš, aj to zober, nech to jelene nepožerú... Nooo, vidíš, tam na konci toho dlhého snetu, a tie hôlence tam nechaj, to neber, naničhonné sa. Ale hintam sa peknie, tam sa vyliepaj! Aaaach, to je ako kedy srau a maluvau, aha, to pekné ti šloplo, už bude iba do pálenice!"
Nevedeli sme, či máme ľutovať ju, alebo seba, ale pri živote nás držala myšlienka na onen obsah oného demižóna v onej kapse.
Keď už bolo pozbierané, pooberané a šmehulina čmudila na celý chotár, lofli sme pod hrušku po druhý krát. To nás už dedko nikam nehnal, iba išiel skontroluvať našu robotu. Niede sa dlhšie zdržal, hundral, pošršolil vidlami čmudiacu kopu, čiernymi prstami od orechov postŕhal zvyšných strašiakov z jabloní, ponevač sa do nich furt chochlil. My sme sa zatiaľ činili, šak dedkovi naleje doma babka. Ukoristili sme demižón, tri zaprášené poháre, voláke zvlhnutie chrumky od jari a užívali si jesenných lúčov slnka.
,,Ach, ja som vedel, že ten ribíz nebude mať dlhô trvania." Povedal dedko, keď sa vrátil z obchôdzky. ,,Len čil, čo som ho stočil, a už sa v ňom brzníte, potom že mne a babke ostane iba mulina na spodu demižóna..."
Dedko sa na to nemohol dívať, tak išiel na koniec role za včelami, že či nie su hladné. Sme sa zľakli, že im chce zobrať toho vína, a tak sem demižón bránili vlastným telom. Dedko len mávol rukou, odfúkol a pobral sa.
Sedíme, sedíme, chlúpeme, chlúpeme, rehoceme, rehoceme, a čo nepočujeme a nevidíme. Niekto na bike-u si to šinie zo susednej obce po našom chodníku. Kuká na nás a my na neho. Známa to tvár. Dedko bol dosť daleko na to, aby sme toho prišelca pozvali pod hrušku a ponúkli tohoročným ribízom. Zoskočeu z bike-u, a hovorí:,,Ja som síce veriaci, ale neverím vlastným očám. To ste vy?" Boli sme to my. A tak zakiaľ dedko vyzeteruval každú včelu extra, my sme si hoveli pod hruškou aj s veriacim-neveriacim. Po vyprázdnení demižóna sme už nemali dôvod zotrvávať na mieste činu. Tak sme išli domov.
Dedko nás našiel na pôdstení uhrýzať si klobásu s chlebom a kyslými uharkami, ale nič nám nepovedal, lebo vedel, že to nemá význam.
JESENNÉ RADOVÁNKY
28.09.2008 22:20:50
roľová očista,koštovka tohoročného ribizláka a práca nadčas...
Komentáre
roztomilé jesenné radovánky s babkou a dedkom :-)
derechura..ešte nespíš...:-)
Pente, fijú...
Vác než tri litre ríbezláku ma zabijú.
Ale nevadí, nalej ešte za pohárik,
až odpadnem, ulož ma pod tamten krík...
(((-:
Krásne to jesenné práce na poli s dedkom
hej, hej, lasky...
pente..no veru nespím, pozerám
joooj,no šak ked tredba vždy sa vyskytne...
ale ruky mal zamárnené, takže volajakú tú robotu odviedol a j okoloidúci...a tak zasa, ved my sme národ pohostinný..ponúkneme, nech svet vie aký dobrý ribíz sa u nas varí...:-))
Pente, však
no ktovie čo mu do nozdier udrelo viac :)))
a Mad dúcham šťastne zo stromu zišla, keď ju dedko tak navigoval, ako keby to veverička bola :))
derechura..
pente ... až toľko oddychu si asi nezaslúžim, veď to by som
lasky...cipana..aj to je práca..:-)
A do dôchodku v 40-ke... ((-:
joooj belív..mad je ako jašterica
derechura...mnooo to mi hovor...
hlavne nočnou..:-))
dedko dáva len príkazy
lasky a ja že so to iba mne melie
believko..dedko je ako
Pente, no mal som tú česť už čo to prečítať o dedkových organizačných schopnostiach :))
jaaaj..no demižonik....:-))
:)) Pente a hlavne že vám aj jesť chutí :))
Pente, bré...
aj slabý šepot mi tu vreští;
pachuť v ústach ovocia zhnitého,
klopanie na hlavu je zvuku dutého.
Ribízkové prípitky už dnes nechcem vidieť,
už viem, že u Pente nebezpečné je sedieť... (((-:
hehe..a to som machrovala,že už všetkemu rozumiem..:)))
ani prd..:))
fúú..to bolo dlhéééé
halloooo..ludéé, zdravím..:-))
Ellie - ty hádam niečomu nerozumieš...ááále, hlavne že vieme čo je ribíz..:-))
tede - fúúú, to bolo dlhééé ..a zjedol si to celééééé???..:-)
pente
topas....:-))