V pondelok prišla kultúra aj do Prievidze, akokoľvek čudne to znie... Nie za pětset, ale za třistapade na hlavu. Bol by na hlavu ten, čo by to nevyužil... Totiž už od doby, kedy mladá Mad so Sinéad udivovali spolucestujúcich v MHD č.51 ziapaním :,,Jareeeeeeek, Jareeeeeeeek, Jaaaaaa-reeeeeek.." po prečítaní plagátu na stĺpe pri rampách, nemohli sme sa dočkať, kedy si splníme hudobný sen...
A tak som v prvý deň predpredaja zdúchla prvý raz. Naša zásada:,,V prvom rade treba byť v prvom rade." bola však porušená nakoľko lístky som dostala len do posledného radu. Ostatní museli z roboty zdúchnuť skôr, to nechápem, kto by sa odtiaľ pratal skôr ako ja?? No ale neva, aj tak sme mali dobré lístky, lebo sedieť v poslednom rade má aj svoje výhody. V neposlednom rade tie, že nikto do nás neštopal, neprskal sliny a nepsssstkal nám za ušami. Mohli sme sa slobodne trepať po sedačkách, robiť do smiechu zvukárom, ujúúúkať, vyspevovať a ťapuškať do nemoty. Jarek našťastie nemý nebol. Ale pekne poporiadku.
O trištvrte na štyri prišla Mad, nakoľko v tom čase prichádza vlak pre uprchlé deti. Autobus pre uprchlé deti prišiel o hodinu, uprchlá dospelá (ehm...) prišla po vlastných.
Hned z príchodu sme museli riešiť dôležitú otázku: Kde a čo piť a jesť... Pri spomienke na zimné výstupy to bolo jasné. Pokiaľ dorazilo decko z uprchlého autobusu, my s Mad sme zabezpečili, aby stôl nebol prázdny. Takže ked sa Sinéad zjavila vo dverách, túžobne jej zaiskrilo v očách a ešte teraz má pery oliate, čo tak ocumlávala ten pohár s červeným. Napchali sme sa pizzou a zistili sme pri tom, že 14 mínus cibuľa=3. A červené plus kola=záchod. A šak ho mali voňavý... Kým sme všetko spratali, stihli sme pozabávať personál historkami zo školských lavíc.
Bolo na čase pobrať sa, lebo ešte sme chceli stihnúť najlepšiu zmrzku v okrese. Našim známym tempom zvaným Rajónový krok alebo Ako poštárka uniká pred zúrivým psom, sme sa dostali na miesto činu. Prvé... Nechápem, ako môže niekto prísť druhý, alebo nedajboh tretí, alebo dokonca posledný, ako zvyšok našej výpravy. Ten tvorili manka a velký. Velký sa už z príchodu tváril veľko a zdute, manka šeckých pobavila tým, že na nejakého strapatého šedivého ujka ukázala prstom a skríkla:,,Aha, Nohavica...! A ide do krčmy!" takmer sme jej uverili a bežali za ním. Takmer...
Prvý sme vošli do sály, nechápem ako môže niekto vojsť druhý alebo nedajboh tretí....
Po pár minútach bolo plno. Zhasli svetlá, a prišiel ON!!! Velký sedel na kraji, takže nám nebránil v dupotaní a vrešťaní. Keby sedel medzi nami, bol by zdupaný a otreštený.
Jarek sadol na barovú stolicu, zobral gitarečku a zapel klasiku klasík, ktorú sme hneď spoznali - Darmoděja. Uveličene sme zajačali a vrešťali zároveň s ním. Tí pred nami sa podivne zahniezdili, asi mali tvrdú stolicu, eh...
Tu sa pristavím, aby som vám dala kázeň.
Takže, bola som na x koncertoch a vždy ma nasrala jedna vec. Ľudia, akože ak už vyvalíte štyri a viac kíl za nejakú vstupenku, tak tam neseďte ako kvargle a nezívajte, niekedy mám pocit, že teta predo mnou už-už vytiahne vyšívanie. Šak bodaj by si džugla.... Veď sa bavím, som na gigu, nééé?? Tak nesedím, ale tlieskam, ak sa stojí, skáčem, spievam a hulákam, keď chcete sedieť, pustite si doma záznam.
Počuli ste slovo pánovo.
No takže my sa tohto pridŕžame, velký sa od jedu pridŕžal sedačky pred sebou. Inak treba povedať, že na začiatku sme vytrvalo hulákali len my tri a v polovici koncertu sa zobudil aj zvyšok obecenstva.
A Jarek bol úchvatný, gitarečku striedal s heligónkou, zahral heligónkový hip-hop, ktorý nemal hipu, striedavo sme plakali od smiechu a prechádzali nás zimomriavky. Ten chlap má proste charizmu jak hovado, ak sa tak môžem vyjadriť. Stačilo, aby na nás vyceril tie strapaté zúbečky a všetci sme zabudli, že nás niekto niekedy nasral alebo tak...
Koncert ukončil peckou Fotbal, pri ktorej sme skoro rozobrali sedačky a vyslúžili si začudovaný pohľad uja zvukára, ktorý také niečo zblízka ešte jakživ nevidel. Samozrejme, že potlesk nemal konca kraja a Jarek by sa nedostal z pódia ani s pomocou Davida Copperfielda, a tak mu neostávalo nič iné, len pridať. A pridal kvalitne. Kometa a Anděl strážný. My by sme boli tleskali, kým by sme nepomreli, ale ostatným sa pomreť nechcelo, a ani velkému. A keďže velký bol šofér, museli sme ustúpiť a nastúpiť, následne vystúpiť a vstúpiť si do svedomia pri jeho pohľade a poznámke:,,Puberťáčky..."
Tak, a aby si vedel, Jarek, odteďkom nás máš na krku!!! Tri na jednom krku, začína mi ťa byť ľúto...
Takže jestlipak sa vo vašom meste/dedine/osade/laze/kolónii objaví plagát JAREK, dajte nám hned vedieť...
S pozdravom, trikrát hurá...
HUDOBNÝ ZÁŽITOK S JARKOM (NOHAVICOM, PREDSA)
16.04.2008 19:32:32
Za účelom kultúrneho vyžitia Mad so Sinéad ušli zo škôl a ja z roboty.
Komentáre
Si Vás
zaaaavidiiim:)))
(aj spievam, ale strasne falosne, ale ved sa nepocujem, tak co:)
Mam veru od neho par naj, KOmeta patri k nim...ak sa tu zjavi plagat, dam vediet, zadupeme si:):):)
A čo
rasiem nie je o rasizme:)
A čo
Hanka sa trasie a ja chvejem
Altanik:)
ale chviet sa pri koncerte, ked Ti spieva...zatim, co se koupes..hm...?
heh,vikinečka
hej, hanka, hned daj avízo, a bežíme k tebe
jajanka, no jasné že má
naa, altánok, len ty pekne
fíha,Penta
Asi začnem počúvať.
jojojooooj...
nohavica
trochu zavidim
Pente, az teraz som sa doatal k clanku
Ty, Mad, Sinéad ste proste trojka...a jasne ze nemozem zabudnut na Dedka:))...
Videl som vas tri v tom poslednom rade...a aj pocuuuuul...stacilo zavriet na chvilku oci....dakujem...
P.S. kto je Velky??? :))
tak, priatelia...
Ira napísala pravdu. veru on má aj textíky fajn a aj to vie roztočiť v tom hľadisku, teda aspon nás tri roztočil poriadne, ale aby som nekrivdila ostatným zúčastneným..aj balkon sa pridal do ovácií aaked začali dupotať, všetci pavúci zo stropu poskákali k nám dole..:-))
belívko, ahojec...:-)
a vieš, presne preto sme my tri pokope, aby sme vydurili problémy z nás..alebo lepšie je: nepustili ich i sebe...a ked sa to podarí preniesť aj na iných tým lepšie...:-)),šak ty už za ten prekomunikovaný čas si zistil čo sme to za prípady...
PS.: no predsa Velký je ten oný, čo si myslí, že mám mrcha vplyv na jeho manželku(moju ségru, čiže manku), a na jeho dceru,( moju neter, čiže Sinéad.)
hej, hanička...