A idem už spať. Som vyšťavená. Ľudia sú po tieto dni ako pijavice, ako upíri...
Akoby mala prísť tretia svetová....alebo mobilizácia..
(stará vstávaj!! vyber tie prachy zo štrimfle, príde euro, zanesiem to na knižku!)
Kde v prdeli boli tí ľudia doteraz? čo boli zdochnutí?
A tie rozumzastavujúce otázky typu: ,,pani vedúca, viete čo sa mi stalo? pokazila sa nám eurokalkulačka, neviete ju opraviť?"
A ja s úsmevom na tvári a s bleskami v očiach.,, viete čo, moja? objednám cez ,,požiadavku na objednávku" šróbovak a opravím vám ju!!!!! vŕŕŕŕŕ ,úsmev, úsmev....
alebo: klop, klop...na dvere
idem sústredene otvoriť s okuliarmi na očiach.
A tam teta v kožuchu až po nosné dierky a mumle niečo o tom , že oni šanuvali peniaze na pec a ked sa stále nekazí, tak že by ich volade dali na knižku.
dooo ritiii!! pomyslela som si jemne... a pojala som kožuch dnu, nech navalí občiansky preukaz , ušanuvané prachy a ak nebude kožuch vrčať a zvoniť nepríčetný telefon , bude aj knižka...
No to vám boli peniaze...vlastne, tomu sa nedá povedať ,,peniaze" , to boli naftalínové záložky , tváriace sa ako tisícky...
A tie telefonáty že,,máte zajtra otvorené?
- ano, bohužial máme...!!!
Alebo teta s vypúlenými očami, vyjavene zíra na mňa, ked po ďalšom neoblomnom klopaní slušne a s úsmevom otvorím dvere...ona začne v storočnej kabele lašovať , koktajúc..,,niečo by som potrebovala, počkajte, mám to napísané..."
a vyloví kocočkový papier zo školského zošita a na ňom ťahák s požiadavkou, že ona už nechce dostávať 5000 sk, ale 165,97 eurov....
No dobre, teším sa na príval nových upírov v podobe nechápavých ľudí, túžiacich po vysvetlení prečo sa im na displeji telefonu ukázalo číslo, ktoré nepoznajú,
- prečo do jedného domu ,kde sú dve rodiny prišli iba jedny blískajúce kartičky,
- či v januari môžu doniesť 356 kusov pätdesiathaliernikov,
- či máme ešte na predaj dve vianočné pohľadnice, lebo im prišli od rodiny a oni im zabudli poslať,
- prečo nefunguje telefonny automat na kine...
- prečo už nemajú rožky v potravinách a či sa mi má kto postarať o deti, ked ja som tam
a s úsmevom im zodpovedám otázky....
A potom vycucaná a usmiata idem pozrieť či doma je nakúpené a decká neležia hore pupkom od hladu.
PS: neležia, sedia nepríčetne pred počítačom...
no čo ich v tom nechám samých...:-)
hip, hip, huráááá...nový rok a nové peniaze...ale starí ľudia....
A IDEM UŽ....ALE ,,JÁ PŘÍJDU"
29.12.2008 22:49:10
už iba do 16.1.
Komentáre
:)
och, dieťa moje...:-)
aže som funkciu zabezpečovača pitia na zajtra prenechala iným, a že to bola chyba nenapravitelná...to vieš? no tak už vieš....
cožééé?
...
ale tú dôležitejšiu otázku nepoložíš!!!
ach,
no proste euro kuca paca:)
aaa vy dve sa tu nehašterte
veď viete..
ozik, volala mi
belív, ja už mám batoh zbalený
čo??
ne-e ty....